Nieko¾kými mylienkami, vetami vyjadruje podstatu urèitej èasti rozhovoru, presne formuluje. Vytvára sa tak u neho telová schéma, teda obraz vlastného tela, diea si uvedomuje súèasti svojho tela. Predovetkým z prvkov paralingvistiky èítame emocionálne preívanie komunikátora, jeho postoj ku komuniké, postoj ku komunikantovi, tieto prvky nám pomáhajú vníma aj viaceré osobnostné charakteristiky komunikátora. Dominancia neznámej zóny. (kvareninová, 1994). Spätná väzba sa má vzahova na konanie, prejavy, ktoré sa dejú práve tu, teraz, v tejto sociálnej situácii. 4. (1995). Najèastejie ide o reakcie typu útek útok, ktoré v teórii asertivity predstavujú tzv. ISBN 80-7100-651-3 FARKAOVÁ, V. (1996). V malých skupinách existujú roly formálne, dané oficiálnym postavením èlenov skupiny, napr. úrovni jeho rozumových schopností. Pritom v podstate ponecháva bez povimnutia vzájomné interakcie medzi mezoa makrosystémami. Toto právo hovorí, e dospelý èlovek môe otvorene odmietnu citové vydieranie iných. 9. V tom prípade nie som asertívny. Dotyková komunikácia je v mnohých kultúrach vymedzená jasnými pravidlami, obmedzená konvenciami, resp. Informácie prináa aj spôsob chôdze èloveka, napr. Nepoèúvanie sa èasto, ia¾, vyskytuje v situácii, keï nadriadený poèúva podriadeného (uèite¾ iaka, rodiè diea). WOOD, E.K. dlhodobá choroba, vyèerpanie, ale aj nedostatok ivotných skúseností prah frustraènej tolerancie zniujú. Alebo vnútri jednotlivca (interná kontrola): vtedy je jednotlivec presvedèený, e odmena, zisk (posilnenie, spevnenie) závisí od neho samého, jeho vlastného správania. Diea, ktoré bolo skôr predmetom kritiky, máva v dospelosti problémy s oceòovaním a je sústredené viac na kritizovanie a vyzdvihovanie nedostatkov èi u vlastných alebo druhých ¾udí. 1.2.1 Etapa ideových a filozofických zdrojov sociálnej psychológie Táto etapa zahàòa dlhé historické obdobie od zaèiatku existencie ¾udstva do polovice 19. storoèia. Bol ve¾mi kritický voèi dehumanizujúcim vplyvom modernej spoloèenosti na èloveka. Prítomnos iných èasto zniuje úzkos, napomáha v h¾adaní vhodných spôsobov reakcie na ohrozenie, umocòuje pocit astia, poskytuje monos pre sociálne porovnávanie (úspenosti, výkonu, spôsobu vnímania a preívania sveta), dáva monos na získanie odmeny za vynaloené úsilie, èo zvyuje sebahodnotenie, dáva monos spolupráce, napomáha pocitu bezpeèia. Miera kohézie skupiny závisí tie od týlu vedenia skupiny, zvyèajne vedenie, ktoré zapája èlenov skupiny do rozhodovacieho procesu, kohéziu zvyuje. Na druhej strane výsledky nesporne obsahujú informácie dôleité pre jej úèastníkov (spätná väzba), informácie, ktoré by mohli zuitkova. Ako uvádza M.Szarková (1996), k základným chybám, ktorých by sme sa nemali dopúa v roli odosielate¾a informácie patrí: l prikazovanie, vysielanie informácie zaèínajúce slovom musíte, l vyhráanie sa, s pouitím slovného spojenia ak nie, tak ...!, resp. Ak sa mu dostáva negatívneho hodnotenia od iných, vytvára si negatívny obraz o sebe spojený s nízkou sebadôverou a sebaoceòovaním. Jitka Oravcová, PhD. Princípy prijímania ocenenia: l neodmietajte ocenenie, ak cítite, e je na mieste, oprávnené, nejde o úèelové, manipulatívne lichotenie. V súèasnosti je neoprávnene populárne vyvodzovanie vlastností èloveka z jeho fyziognomických znakov a reèi tela. 4.4.2.4 Vzah medzi postojmi a správaním Otázka, èi existuje priamy vzah medzi postojom a správaním, ktorá je v mnohých smeroch k¾úèová, nebola doteraz jednoznaène objasnená. Je vak najmä cie¾om uèite¾a (hoci nesporne aj mnohých iakov), ktorý samozrejme, môe ma aj svoje individuálne ciele (získa prestí, obdiv, finanèné prostriedky, radostné uspokojenie z dosiahnutých výsledkov a pod.). 3. Urèuje aké správanie je a nie je vhodné, iadny spôsob správania nie je neutrálny alebo je iadúci a potom je odmeòovaný alebo je neiadúci a podlieha trestom. získa kamaráta, bavi sa, zlosti uèite¾a, dosiahnu osobný úspech, uznanie, vyhovie rodièom a pod. Poèetné výskumy ukázali, e ¾udí, ktorých povaujeme za príalivých, milých, sympatických posudzujeme miernejie a pozitívnejie a preto sa k nim správame v¾údnejie, s väèím pochopením, ochotou. Je vyjadrená v prevládajúcej nálade v skupine, jej emoènom ladení. dajte si pozor!, l poskytovanie neiadúcich rád, napr. B. Sociálne dozrievanie v oblasti osvojovania sociálnych kompetencií. Pri vyetrovaní sa ukázalo, e najmenej 38 susedov, ktorých zobudil krik, pozeralo cca 35 minút z okien svojich bytov na útok a stali sa svedkami. Znamená rozpozna rozdiel medzi nárokom a láskavosou. V prípade, e je v situácii vyadujúcej pomoc prítomných viacero ¾udí, pôsobia tieto faktory: l poèet prítomných ¾udí. 5. Ak iaci nedostanú iadnu spätnú väzbu, ktorá sa týka ich pracovných výsledkov, èi ich ¾udského fungovania v kole, ak uèite¾ nezíska spätnä väzbu od iakov, resp. V týchto skupinách zvyknú plati normy vyadujúce od èlenov skupiny bráni skupinu, bráni jej symboly (zástavu, totem ..) a po normu poívania drog, sexuálneho styku s novými èlenmi skupiny èi normu zasvätenia èlena spáchaním krádee (normy vstupných rituálov, prijatia za èlena). Milgram poiadal skupinu dobrovo¾níkov o úèas v experimente, ktorý bol zameraný, ako im oznámil, na výskum vplyvu elektrických okov na uèenie sa ¾udí. S. Freud taktie uznával existenciu due davu. Pod¾a A.Banduru (in: Nakoneèný, 1999, s.58) sú výsledkom socializácie: l nadobudnutné vlastnosti (osobnos ako organizovaný systém psychických vlastností), l psychické mechanizmy, ktoré získanie vlastností umoòujú (základné psychické funkcie nutné pre nadobudnutie diferencovaných vzorcov správania, pre kognitívnu spôsobilos, komunikáciu, nadobudnutie sebakontroly). Na vytváraní klímy triedy sa podie¾a celý systém prvkov, zahàòajúci tak faktory fyzikálneho ako aj faktory psychologického prostredia v triede, ako je napr. Pre zvládnutie situácie frustrácie pouívajú jednotlivci najrozliènejie (z vyie uvedených) stratégií, ktoré tu mono konkretizova ako: l pasívna rezistencia (pasívny odpor, je to úniková reakcia, jednotlivec sa zdanlivo stiahne, zmieri, ale vnútri je nespokojný, h¾adá niekedy nefér rieenie), l prekonanie prekáky (aktívny prístup, rieenie problému), l obídenie prekáky (aktívny prístup), l vo¾ba náhradného cie¾a (aktívny prístup), l stiahnutie sa zo situácie (fyzicky, vo fantázii, môe by aktívny aj pasívny prístup) (Bratská, 2001). Urèitý psychický stav vedie ku skreslenému vnímaniu iných, napr. 2. Ide o intonáciu a jej zmeny v priebehu rozhovoru, ktoré svedèia najmä o emocionálnom preívaní komunikátora. Ak to neurobí, si lenivý, bezcenný, degenerovaný a nezaslúi si repekt od nikoho ani od seba. Sú orientované na náboenskú vieru (dogmu) vychádzajúcu z biblie (èasto ale silne prekrútenú), resp. Sú týmto konaním zranení, poníení, preívajú podrádenie, hnev, strach. neustálym bezdôvodným saovaním sa, neadekvátnymi prejavmi násilia, agresie, neznáanlivosou k vetkému a vetkým, nedodriavaním pravidiel slunosti a zákonnosti, 292 neoprávneným podozrievaním iných, neodklonite¾nou lenivosou, nezodpovednosou a pod. Vybra správne, priliehavé slová, sformulova si struèné a predsa výstiné vyjadrenie nie je jednoduché. Správanie je zamerané na uspokojovanie vlastných, egoistických potrieb bezoh¾adným spôsobom. 3. Ve¾mi dôleité je tie nijakým spôsobom nereagova na èasto neadekvátne prejavy odporcu. - 1. vyd. Hovorí Janko urobil, Anièka bola a a potom sa objavuje slovíèko Ja. Proti pôsobeniu náborových pracovníkov zaloenom na psychickej manipulácii nie je nikto plne odolný a náborári sa ve¾akrát zameriavajú na získavanie navýsos zdravých, silných, kompetentných, vzdelaných ¾udí, ktorí sú pre sektu a aj írenie jej dogmy ve¾mi iadúci. kompetencia pedagogická, velite¾ská, obchodná, erotická a iné. Za zvládanie sa u klasicky povauje veobecne prijímané vymedzenie zvládania R. S. Lazarusa a F. Cohena, pre ktoré sa i u nás ujalo oznaèenie cop276 ing: Zvládaním (copingom) sa rozumie snaha ako intrapsychická, tak aj zameraná na urèitú èinnos riadi, tolerova, redukova a minimalizova vnútorné aj vonkajie poiadavky kladené na èloveka a strety medzi týmito poiadavkami. Schopnos pochváli sa, oceni svoje prednosti (osobnostné vlastnosti, výkonnos, zruènosti, fyzické kvality) je v naej kultúre nie ve¾mi rozvíjaná a podporovaná výchovou. 18 G.Tarde nechápal dav ako útvar, ktorý je výluène spontánny, neorganizovaný, iracionálny, nestabilný. S.Tyson (1997) prináa optimistickejí poh¾ad na vývoj vnútroskupinového konfliktu. skúsenos nepriebojného èloveka, ktorá ukazuje, e nepriebojnos vedie k neúspechu, podceòovaniu, neob¾úbenosti, ho motivuje k aktívnej korekcii tejto vlastnosti. Z h¾adiska vyie uvedeného je spontánne uèenie reakciou na sociálny vplyv, predovetkým rodièov, uskutoèòuje sa pod¾a E.Aronsona (1972) najmä prostredníctvom: l poslunosti (diea sa podrobuje, aby získalo odmenu alebo sa vyhlo trestu od osôb, od ktorých je závislé), l identifikácie (diea preberá spôsoby správania, normy, hodnoty od èloveka, ktorého obdivuje, èím si zvyuje vlastné sebavedomie, prièom predpokladom identifikácie je láska, ale aj závis), l internalizácie (diea sa riadi zvnútornenými hodnotami aj bez vonkajieho vplyvu). Ego v akcii je vlastne vô¾a jednotlivca, ego usmeròuje jeho konanie urèitým smerom Opis genézy osobnosti naznaèuje, e výsledkom tohto procesu je utvorenie jedineènej, od iných ¾udí odlinej kvality, ktorá je neopakovate¾ná kadý z nás je jedineèné indivíduum. l Situácie frustrácie, v ktorých sa objaví medzi jednotlivcom a cie¾om jeho èinnosti neprekonate¾ná prekáka a ktoré môu vyvoláva syndrómy frustrácie alebo deprivácie. Vo ve¾kých skupinách sú zahrnuté malé skupiny. Títo ¾udia bývajú inými vnímaní ako autoritatívni a arogantní, medzi nimi a ostatnými sa zvykne vytvori postupne psychologická bariéra, ktorá sa objavuje aj vtedy, keï je tento èlovek srdeèný, priate¾ský, oviálny. In: Zborník z konferencie Psychologické dny 2002. l Coping zahàòa tak kognitívne, rozumové ako aj konatívne úsilie a mobilizáciu jednotlivci sa snaia pochopi a následne svojím správaním èo najoptimálnejie spracova udalosti. Bol vládcom a otcom celej skupiny muov a ien, ktorých ovládal násilím. ia¾, platí i presný opak. Pozitívne sociálne porovnávanie a pozitívna spätná väzba je významným zdrojom naej sebaúcty. Predmetom záujmu filozofov, vedcov v tomto období sú najmä ve¾ké sociálne skupiny národ, dav a to osobitne pod vplyvom sociologických prístupov a sociológov. B/ Neverbálna komunikácia Neverbálna komunikácia predstavuje prenos informácií inými prostriedkami ako je slovo. Základným princípom (cie¾om) motivácie je udriavanie a obnova psychickej rovnováhy. S kým by pod¾a teba skoro kadý chcel sedie v lavici? Záujem o vzah jednotlivca a spoloènosti nájdeme aj v dielach mnohých stredovekých myslite¾ov filozofov, pedagógov, ekonómov, teológov, ktorí formulovali rôzne teórie o sociálnom charaktere èloveka v súvislosti s urèitým ponímaním spoloènosti, h¾adali v psychike èloveka vysvet¾ujúci princíp sociálneho správania, zaoberali sa h¾adaním spôsobov ovplyvòovania jednotlivca a irích skupín. Ide najmä o interiorizované normy, ktoré sú súèasou osobnosti, jej morálnym princípom. Preto osobitne vyde¾ujeme tzv. Akosi automaticky oèakávame, e kritizovaný sa bude bráni, pretoe máme skúsenos, e akoko¾vek kontruktívna je kritika, nie je niè príjemné kritizovanie poèúva a v prvom momente sa vo väèine z nás ozvú skutoène skôr negatívne pocity a hlas volajúci bráò sa, vrá mu to. Negatívnym sa stáva a konanie, ktoré prekraèuje hranicu vnímania odliností a mení sa na nepriate¾ské aktivity voèi prísluníkom inej rasy, ktoré sa prejavujú v diskriminácii, a agresívnom správaní (Prùcha, 2001). ákovo pojetí uèiva. Pomocou tejto teórie môeme napríklad objasni, preèo uèite¾ dôjde k názoru, e jeden z jeho dvoch iakov, Peter, chodí zásadne neskoro do koly, 89 pretoe je nezodpovedný lajdák a druhý, Ivan, preto, e hoci sa snaí, jeho autobus vdy, ia¾ meká. Tieto sú ako voda na mlyn odporcovi, ktorý ich vyuije proti vám. Je známe, e jednotlivec preívajúci smútok, depresiu, strach hovorí skôr potichu, naopak jednotlivec sebavedomý, priebojný a agresívny má tendenciu hovori nahlas. Sociálna interakcia je vlastne akousi výmenou, ktorá prebehne medzi dvomi alebo viacerými osobami výmenou, ktorá sa týka videnia seba a iných, komunikácie medzi osobami a èinnosti, ktorá tu prebehne. Dodatkom k vyie uvedenému treba 86 ete uvies, e sa pri percepcii iných sa v roli posudzovate¾a dopúame mnostva chýb, ktoré môu spôsobi vytvorenie nepravdivého, skresleného obrazu druhého èloveka. Ako príklad môeme uvies tieto klasifikácie: J. H. Amirkham (1990) pomocou faktorovej analýzy vydefinoval tri faktory, ktoré zodpovedajú trom bazálnym copingovým stratégiám, ktoré ¾udia najèastejie pouívajú v záaových situáciách: l Intrumentálna stratégia zameraná na aktívne rieenie problému. sociálno-kognitívna teória agresie, teória atribúcie, rozhodovania a spracúvania informácií, ktorej autormi sú K.A.Dodge a N.R.Crick (pod¾a Lova, 1997). Edukaèné situácie sú sociálnymi situáciami a dá sa poveda, e v kadej chvíli sa iaci sociálne prejavujú èi pracujú v skupinke na rieení úlohy, èi odpovedajú pri tabuli, èi cez prestávku komunikujú medzi sebou. Mnohí ¾udia pozerajú na iných dotknuto, zlostne a oèakávajú, e druhý èlovek musí vidie preèo a musí sa pod¾a toho k nim správa. Èlenovia skupín by sa mali podoba vo svojich hodnotách, mal by by zachovaný ich rovnaký poèet, ich kontakt má by dobrovo¾ný, silne normatívne a intitucionálne podporovaný, mal by sa odohráva v rôznych kontextoch s obmeneným èlenstvom a mal by ma primeranú, skôr vysokú dåku trvania. Tento konflikt je nazývaný priblíenie vyhnutie, konflikt, vyplývajúci z toho, e èlovek sa rozhoduje medzi dvomi cie¾mi, motívmi, z ktorých kadý má odpudivé i príalivé stránky, nazývaný dvojnásobné priblíenie vyhnutie. Ak vak uèite¾ prehnane trvá na repektovaní svojho statusu, iakov také správanie zvyèajne provokuje, je to pre nich výzva k h¾adaniu spôsobov, ako zníi status uèite¾a. ISBN 80-85866-20-X MARE, J. Medzi týmito podobami (rovinami) Ega existuje urèitá miera rozporov, vyjadrená mierou spokojnosti alebo nespokojnosti so sebou samým, mierou sebaakceptácie, ktorá vytvára silu ega. Je to vedomie vlastnej jedineènosti a identity, diea si uvedomuje, e je odliné od ostatných ¾udí a vedomie vlastnej kontinuity, diea si uvedomuje, e je stále samé sebou, aj keï rastie a mení sa. Naoèkovanie strachu a pocitov viny sú významným prostriedkom manipulácie. V zásade môeme vymedzi tri základné druhy príèin, zdrojov medzi¾udských konfliktov: príèiny osobnostné, príèiny trukturálne a príèiny komunikaèné. Spontánne uèenie. Túto rovinu je moné prirovna ku komunikácii poèítaè poèítaè. Bez iných ¾udí (hoci aj dyády, ktorá u je sociálnou skupinou) jednotlivec v útlom veku nepreije, neskôr sa bez pomoci iných nerozvinie v plnohodnotnú osobnos. To znamená správanie, v ktorom sa spája adekvátna miera moci a sebapresadzovania s mierou priate¾stva. Vzorec motivovaného správania je nauèený, je preto odliný u jednotlivých ¾udí a odliný aj vzh¾adom na situáciu. Bratislava: SPN, 1983 FARKAOVÁ, V. (1999). Durkheimov prístup bol kritizovaný pre jeho jednostranný sociologizmus, ktorý ignoruje individuálne zákonitosti psychického ivota, pre ignorovanie komunikácie a interakcie v malých skupinách a personifikáciu Spoloènosti, ktorú ponímal ako najvyiu bytos francúzskej revolúcie. San Diego: PDSC, PDCI, 1996 MEDVEÏOVÁ, ¼. Je to schopnos otvorene vyjadrova vlastné názory, elania, pocity. Poèúvajúci pouíva niektorý z týchto spôsobov: t zobrazuje reflektujte pocity hovoriaceho. Harmondsworth, 1967 ARGYLE, M. (1988). Sociálno-psychologický výcvik ako prvok edukaèného prostredia. Tieto znaky nás vedú k úvahám o aktuálnom duevnom preívaní èloveka, jeho emóciách, ako aj reakcii na to, èo sa medzi nami deje. Problémom potom býva, ak stretneme niekoho v netandardnej, netypickej situácii, napr. ¼udia, ktorí sa stretnú s takým správaním sa cítia zmätení, nahnevaní, vinní, frustrovaní. Ak boli príèiny správania dieaa vysvet¾ované prevane situaène (niè si z toho nerob, to spôsobila neschopná uèite¾ka, zlé poèasie), bude ma i v dospelosti tendenciu prevane takto hodnoti príèiny svojho konania (konanie druhých je potom vysvet¾ované prevane dispoziène). Tieto hodnoty ale musí po èase zmeni a transformova svoj systém hodnôt tým, e preberie hodnoty zvonka, teda vytvorí si hodnotový rebríèek na základe toho, èo je sociálnym prostredím prezentované ako iadúce a správne. Jednotlivec a jeho Ja je tu definované pomocou sociálnych (interpersonálnych) kategórií. V období, ktorým sa zaoberáme, sa v dielach rôznych filozofov objavujú najmä snahy o rieenie problému primarity vo vzahu èloveka (jednotlivca) a spoloènosti. Môeme hovori o atmosfére dôvery, pohody, otvorenosti, spolupráce, èím vyjadrujeme, e v skupine dobre cítime alebo o atmosfére nedôvery, napätia, nepriate¾stva, závistlivosti, èím vyjadrujeme opaèné preívanie. Postupné zavádzanie multikultúrnej výchovy do procesu edukácie, v zmysle princípov tvorivo-humánnej výchovy a vzdelania (Národný porgram výchovy a vzdelávania SR) a príprava uèite¾ov na jej realizáciu je cestou, ako dosiahnu postupne pozitívne zmeny v oblasti entických postojov. Vieme, e napr. By poèúvaný je okrem toho pre jednotlivca mimoriadne pozitívny záitok, ktorý významným spôsobom pozitívne ovplyvòuje vzah k poslucháèovi, nech je ním jednotlivec v akejko¾vek sociálnej pozícii. Od narodenia je èlovek prísluníkom nejakej skupiny a nikdy neunikne skupinovej príslunosti. Rozliujeme schémy: 95 Schémy vo vnímaní seba: Sami seba vnímame ako nosite¾a urèitých vlastností, spôsobov správania, ktoré povaujeme za pre seba typické. Odhliadnuc od toho, e ak aj sa chceme zmeni, nejde to zo dòa na deò a bez odbornej pomoci ani závanú osobnostnú zmenu nedokáeme vdy dosiahnu, takáto výzva a prístup k rieeniu konfliktov vyvoláva obrannú reakciu typu Ja sa mám zmeni? V publikácii Po¾ský ro¾ník v Európe a Amerike definujú jej autori W.I.Thomas a F.Znaniecki (1918) sociálnu psychológiu ako vedu, ktorá tuduje sociálne postoje. Predstavujú vopred utvorený hodnotiaci obraz, ktorý jednotlivec vzahuje na seba, iných ¾udí, situácie, na základe ktorého vníma a posudzuje tieto prvky. Je najmenej pripravený a najmenej schopný samostatnej existencie. to je vec vedenia, dozviete sa v pravý èas..., V roli poèúvajúceho sa môeme dopúa nasledovných chýb: l skáèeme do reèi, presvedèení, e u vieme, èo chce hovoriaci poveda, l sami prive¾a hovoríme, poèúvame povrchne, predbiehame mylienky hovoriaceho, l poèúvame len slová, neh¾adáme súvislosti, reagujeme mimo témy hovoriaceho, l namiesto poèúvania si pripravujeme v mysli protiargumenty, l na prípadnú kritiku reagujeme emocionálne, nekontruktívne, K uvedeným chybám môeme doplni: nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou zlokou komunikácie, ktorý sa oznaèuje pojmom dvojitá väzba, l pouívanie reakcie typu áno, ale jedným slovíèkom vyjadruje súhlas s poèutým, druhým tento súhlas neguje, èo vnáa do rozhovoru nervozitu a budí agresivitu. PEDAGOGIKA.SK, 2016, ročník 7, č. Ide o situáciu, kedy sa èlovek rozhoduje medzi dvomi silami, motívmi, ktoré sú pribline rovnakej intenzity, rovnakej významnosti, ale musí si zvoli len jeden z nich. Z tohto dôvodu budeme venova pozornos práve potrebám, záujmom, hodnotám a apiráciám èloveka. When I say No, I feel guitly. Pri rozhodovaní o poskytnutí sociálnej pomoci väèina jednotlivcov posudzuje príèinu núdze iných. Vypracované tézy na prijímacie skúšky pre bakalárske štúdium odbor sociálna práca. Zaraïujeme k nim: 1. Na prvé miesta svojho rebríèku zaradili: smr ivotného partnera, rozvod, oddelené manelstvo, uväznenie, smr blízkeho èlena rodiny, vlastné zranenie alebo choroba, svadba a prepustenie s práce atï. Manipulaèná povera hovorí: Mal by si vedie odpoveda na vetky otázky, ktoré sa týkajú následkov tvojho správania, pretoe keï to nevie, nie si si vedomý problémov, ktoré spôsobuje, si nezodpovedný a mal by si by kontrolovaný. Facilitátor èi mediátor nerozhoduje o rieení a nenariaïuje ako majú zúèastnené strany spor vyriei, dokonca ani nenavrhuje nejaké rieenie sporu. Prebieha v interakcii viacerých èinite¾ov: sociálneho prostredia, pecifického kultúrneho prostredia, vrodených predprogramovaných prvkov, vlastnej vôle a rozhodovania sa jednotlivca. Podobne sa agresia chápala i v psychodynamických teóriách (psychoanalýza), agresívny pud je tu ponímaný ako súèas výbavy èloveka, uloený v nevedomí, predstavuje energetický zdroj a h¾adá cestu k uvo¾neniu, uspokojeniu èi u priamo, útokom, ale nepriamo sublimáciou, symptómom. Znamená to, e 29 preíva pohodu vtedy, ak kognitívne informácie, ktoré èlovek má o nejakej pre neho dôleitej veci, sú v súlade, alebo ak informácia o objekte a informácia o vlastnom správaní voèi nemu sú v súlade sú konsonantné. Dochádza k rozpadu identity jednotlivca a jej nahradeniu identitou novou. Zostavovate¾ si tie musí zvái, èi dotazník bude anonymný (vyia pravdepodobnos autentických vyjadrení odpovedajúcich), alebo poiada o uvedenie mena (niia pravdepodobnos pravdivých odpovedí, ale monos zisti napr. 4. Je potrebný nejaký integrujúci prvok, ktorý spojí rôzne role (Me) jednotlivca. Ak teda skupina v ten istý deò nieèo zaije, zúèastní sa akcie, pracuje na úlohe, môe dôjs k zmene truktúry (vèera zistená truktúra dnes neplatí). In: Sociální psychologie. Opísal tak základné parametre sociálnej komunikácie v tejto situácii. Pomoc v rámci tejto skupiny ¾udí môe samozrejme narazi na odpor (z obavy, e nebude moné ju oplati), môe by prostriedkom manipulácie (snaha zaviaza si druhých, získa ich oddanos, podporu, vernos), l predchádzajúci záväzok osobám, ktoré nám pomáhali, pomáhame ochotnejie, l podobnos osôb v núdzi s nami. Extrémna forma tohto správania má podobu agresívneho, útoèného správania. Vonkají prejav správania manifestujúci urèitý cie¾ èasto len zakrýva skutoèný, osobný cie¾ manipulátora. Okrem dôvery, spolupracova vyaduje: l vzda sa èasti svojich zdrojov v prospech ostatných (svojich materiálnych zdrojov, svojich vedomostí, skúseností ...), l vzda sa èasti svojich individuálnych cie¾ov (a monosti maximálneho zisku typu výhry), l zvaova, prijíma názory aj ostatných úèastníkov èinnosti (práce). (2001). K takto vytvorenému hodnotovému rebríèku prirovnáva i seba samého, hodnotí sa èi je dobré, zlé, najmä v dôsledku reakcií na seba, ktoré prichádzajú k nemu od iných ¾udí. V rámci opísaných týlov sociálneho správania môeme na základe prítomnosti priate¾stva a nepriate¾stva vymedzi týl prosociálny a hostilný, na základe miery zisku pre jednotlivca a skupinu týl kooperatívny a kompetitívny. Napr. Predmet sociálnej psychológie. l Správanie týchto, ale aj iných osôb, ktoré: o predstavuje spôsob ako dosiahnu uspokojenie vlastných neuspokojených potrieb dieaa. V tejto etape vývoja sociálnej psychológie nájdeme tri okruhy záujmu, tri oblasti, na ktoré sa sústredila pozornos skúmania, ktoré svojím spôsobom opä rieia vyie uvedený problém: je primárna spoloènos alebo indivíduum? (Oravcová 2004, s. 102). Názov techniky otvorených dverí vychádza z obrazu situácie, kedy sa niekto rozhodne, e vyrazí zatvorené dvere silou. ISBN 80-7178170-3 PRÙCHA, J. Mnohí ¾udia sa dokáu správa úèelovo, zámerne regulova svoje vonkajie prejavy tak, aby dosiahli sociálnu akceptáciu a obraz seba v oèiach druhých ¾udí pod¾a svojej predstavy, hoci ich správanie nevyjadruje skutoènú podstatu ich osobnosti. l Coping zameraný na reguláciu emócií, pocitov preívaných v situácii záae (emocionálne orientovaný coping), pri ktorom ide jednotlivcovi o zmiernenie preívaných emócií, ich zmenu k pozitívnemu bez zmeny samotnej situácie, èi poh¾adu na túto. Otázkou kolektívnej mysle sa zaoberal tie francúzsky sociológ E. Durkheim (1858-1917), ktorého názory významne ovplyvnili sociálnu psychológiu, najmä 16 jej sociologickú líniu. S týmto zámerom sme preto spracúvali text najmä v oblasti príkladov, resp. Negatívna sociálno emocionálna oblas 10 Nesúhlasí, prejavuje pasívnu rezistenciu, prejavuje formálny súhlas, nepomáha. McGregor tvrdí, e ve¾a vodcov zastáva jednu alebo druhú teóriu a riadi sa òou v procese vedenia iných. iaci si z týchto informácií ve¾mi rýchlo utvárajú obraz, resp. 102 s. ISBN 80-8070-010-9. Bratislava: Veda, 1988, 071-052-88 GEIST, B. Prosociálne správanie je pomáhajúce správanie. Pripomeòme si, e metóda je vedecká cesta alebo vedecký spôsob skúmania, teda získavania a vyhodnocovania dát, z ktorých veda vyvodzuje svoje teórie. Priemerný èlovek si elá by vedený, vyhnú sa zodpovednosti, má relatívne malé ambície a preferuje istotu priemernosti. Z homeostatického modelu motivácie vychádzajú viaceré teórie motivovaného správania, napr. Pouívané metódy vyuèovania pri práci v triede sú nástrojom, ktorý uèite¾ môe úspene pouíva pri uèení sa spolupráci aj súpereniu. Tento cie¾ by mal by prijímaný vetkými èlenmi skupiny uèite¾om aj iakmi. x Grice, T. Oxford English for Carees: Nursing 1 Students Book. Z týchto zistení vyplýva názor, e prosociálne správanie nie je nikdy celkom nezitné, ale e obsahuje v sebe viac èi menej výrazné egoistické prvky. Problémové osobnostné vlastnosti èloveka sú príèinou konfliktov v skutoènosti len asi v 3% prípadov. Jednotlivec, ktorý sa takto správa sám nie je spokojný so sebou, preíva úzkos, pocit e je obe, hnev na seba samého alebo druhých. potrebou uspie, dvori, získa lásku, vlastníctvo, moc a pod. Konotatívny význam pojmu je definovaný ako bod v sémantickom priestore, ktorý charakterizujú, vymedzujú tri dimenzie: aktivita, sila, hodnota. 8. Ich cie¾om je skutoène evalvova vlastné ego pouitím moci, èasto ve¾mi tvrdej, neláskavej, nekompromisnej. Nepochybne vak, podoba interakcie je ovplyvnená aj vzahmi iak iak, ktoré sú symetrické a majú svoju autonómiu. Vyvoláva súcit, pocity viny, zlosti na iného a pod. Naopak, v sociálnej skupine sa stále nieèo deje, prebieha tu mnostvo dejov, ktoré sa oznaèujú pojmom skupinová dynamika. Jano: To neviem, ja to neurobím.
Nespresso Kávovar Recenzia, Cuketové Placky S Krupicou, Pracovná Zmluva Na Dobu Určitú, Hajicek Velke Kostolany, Gastro Vyšetrenie Košice, Ako Dlho Sa Varia Prepeličie Vajcia, Mudr Vargova Kardiolog Kosice, Odberne Miesta Covid Vranov Nad Topľou, Slovinsko Minimálna Mzda, šťavnatý čokoládový Korpus, Chata Chvojnica Predaj,